Po 11 mesiacoch som doma

Po 11 mesiacoch som doma. Kde sa ten rok stratil? Veď sa som len včera odchádzal.. presne takéto otázky som si kládol keď som 2. júla prišiel domov. Nič sa nezmenilo. Teda mamka dosť schudla inak nič nové. Viete, to staré známe prostredie v ktorom som som žil 17 rokov, ľudia bicyklujúci po uliciach, dôchodci so šatkami na hlavách, zvoniace zvony kostola na námestí, žiadne mrakodrapy, žiadny McDonalds, Taco Time, KFC a podobne.... jednoducho starý známy skalický životJ

Často sa ma ľudia pýtajú ako som sa vysporiadal s príchodom, či som si už zvykol a podobne...
No verte mi, ono to nie je ľahké, keď ste 11 mesiacov stredobodom pozornosti, ľudia vám chcú ukázať čo najviac, stále sa niekam cestuje, vôbec sa nenudíte. Dovolím si povedať že to je asi najväčší problém s ktorým výmenní študenti bojujú po príchode... Zrazu prídete domov musíte sa učiť na komisionálne skúšky (vôbec sa vám nechce) no dookola si opakujete že ten rok za to stál a nútite sa učiť.. áno niečo takéto mi prebiehalo hlavou keď august prichádzal do konca a ja som sa musel už vážne začať učiť. Nakoniec som ich zvládol na dvojky a trojku s čím som nadmieru spokojný.

„Ono to nie je len o jednom. Nech sa máte v zahraničí akokoľvek dobre, najväčším dôvodom prečo ísť domov je rodina a kamoši.“

Počas roka som sa necítil homesick (smútenie za domovom), no ku koncu som už mal pocit, že už je čas ísť, veď doma je doma. Je to super byť naspäť s rodičmi, súrodencami, kamošmi J

„Neblázni veď si tam bol iba rok“

Veľakrát som sa stretol s tým, keď mi ľudia povedali že tu som žil 17 rokov a teraz robím veľké scény že sa mi nechcelo ísť domov. No ono to nie je len tak, nech sa páči, skúste si ísť na rok do zahraničia, vystriedať 3 rodiny, ktoré sa k vám správajú akokeby ste sa v nich narodili. Rodičov, ktorí vás majú ako za svojho.. súrodencov pre ktorých ste bratom.. spolužiakov, ktorí nerobia rozdiel z toho že ste inej národnosti, inej rasy... Ono to nie je len vstávanie, spanie, chodenie do školy a stále dokola.
Prídete do kontaktu s ľuďmi ktorých ste dovtedy nepoznali, postupne sa stanú vašimi priateľmi, najlepšími kamošmi a je jedno či majú 20 alebo 70 rokov, či chodia do rovnakého kostola ako vy, alebo aké majú sociálne postavenie.... no majú jeden úmysel – spraviť váš rok v ich krajine čo najpestrejší, nezabudnuteľný, aby ste sa cítili ako doma.

            „Ako sa správate k ľudom naokolo, takí budú oni k vám“

Aj keď som bol na začiatku sklamaný, že ma neposlali do Kanady, opäť sa mi potvrdilo že ono to vždy je tak ako má byť. Môžem spokojne povedať, že som si lepšiu komunitu, lepší Rotary klub ani nemohol želať. Čiže ak čítajú aj potencionálni záujemci o výmenný pobyt – ono je jedno do akej krajiny pôjdete. Výmenu si z časti tvoríte vy sami. Ak ste vy na nich milý, otvorený novým veciam, rovnako sa k vám budú správať aj oni, čo hovorím z osobnej skúsenosti.
Pravidelne každý týždeň som sa zúčastňoval Rotary meetingov, kde som vždy zhrnul čo som zažil za predchádzajúci týždeň. Vždy som k tomu pridal aj nejaké vtipné príbehy na odľahčenie, čo sa rotariánom páčilo. Mali sme viacmenej kamarátsky vzťah a to je presne na čo narážam a čo si veľmi cením ,že som si dokázal vybudovať dobré vzťahy so všetkými členmi Rotary klubu.

             

            „Chodil si tam aj do kostola, nebránili ti v tom?“

Keďže som veriaci a doma chodím pravidelne do kostola, aj takého otázky už padli. Áno, do kostola som chodil, no nie pravidelne, pretože som veľa cestoval a mal veľa programu. Keď som mal čas a poprosil som host rodinu, tak ma vždy niekto zaviezol.
Ja som si už popredu povedal, že by som chcel vidieť ako to chodí na Bohoslužbách v iných cirkvách, kostoloch .. čo sa mi aj podarilo, keďže moji známi boli rôznych vierovyznaní.

„Študent sa prispôsobí rodine“

Ešte než sme odišli na výmenu, na stretnutiach nás pripravovali že aj keď nie sme veriaci a host rodina bude, tak jednoducho s nimi pôjdeme do kostola, keď všetci idú na pole zbierať úrodu a my to náhodou doma nerobíme, tak sa zdvihneme a ideme... -  musíme sa prispôsobiť ich životu.
V host rodinách som pomáhal variť, naplniť-roztriediť umývačku riadu, povysávať, vyniesť kompost, zúčastňoval som sa rodinných stretnutí, osláv atď...

„Service above self“

„Služba bez ohľadu na seba“ je heslo Rotary. V praxi to znamená slúžiť druhým.
Počas roka som sa zapojil do viacerých projektov, ktoré boli organizované mojim host klubom.
Po búrke sme boli čistiť lesné turistické cesty, cez Halloween som bol v škôlke maľovať tekvice s deťmi, pomáhal som pri organizovaní „Turkey Trot Run“ (charitatívny beh) a zúčastňoval som sa rôznych Rotary akcií.
 Taktiež je veľmi dôležité byť spoločenský a vedieť reprezentovať a vystupovať na profesionálnej úrovni.

Dostal som veľa otázok, či ten výmenný rok splnil moje očakávania. K tomu len toľko – ja som nemal očakávania. Dokonca ani v deň odletu som si neuvedomoval do čoho to idem. Bol som natoľko uvoľnený, že som nemal žiadne predstavy o tom aké to bude.. samozrejme vedel som kto bude moja rodina a podobne, no nerobil som si z toho žiadne závery a plány. Nechal som čas plynúť až to všetko postupne prichádzalo a ja som bol spokojný a vďačný za všetko čo bolo okolo mňa, pretože som to nemusel porovnávať s nejakými predstavami.

Na záver by som ešte raz zopakoval, že to, že študent ide na výmenu nie je ročná dovolenka, ako si veľa ľudí myslí.. to nie je len cestovanie, nechodenie do školy, flákanie sa..
Je to hlavne o  psychickej stránke človeka, ako sa dokáže vysporiadať so zmenami ktorým čelí, škola v cudzom jazyku, noví spolužiaci, ľudia okolo seba a všetko s tým spojené.
Nazačiatku som mal problém s angličtinou- všetci rozprávali veľmi rýchlo, no postupne som si zvykolJ. Inak si myslím že som to zvládol vpohode, bez nejakých problémov.

Tiež som mal dosť osobnej slobody, čo mi pomohlo uvedomiť si, aké sú moje hodnoty a čo od života očakávam.. Myslím že počas tých 11 mesiacov som vyrástol ako po psychickej stránke, tak aj po fyzickej (pribral som 10 kíl).

Chcem sa poďakovať organizácii Rotary, vďaka kt. som mal možnosť zažiť nezabudnuteľný rok, spoznať nových ľudí, veľa vecí sa naučiť a uvedomiť si že je dôležité prispievať k mieru vo svete aj obyčajnými malými skutkami, tou spomínanou službou nad samým sebou.

Týmto by som to asi ukončil, ďakujem všetkým, ktorí si našli čas môj nepravidelný blog a budúcim výmenným študentom prajem veľa šťastia!

                                                                                                                                                         Matej