sobota 16. septembra 2017

Po 11 mesiacoch som doma

Po 11 mesiacoch som doma. Kde sa ten rok stratil? Veď sa som len včera odchádzal.. presne takéto otázky som si kládol keď som 2. júla prišiel domov. Nič sa nezmenilo. Teda mamka dosť schudla inak nič nové. Viete, to staré známe prostredie v ktorom som som žil 17 rokov, ľudia bicyklujúci po uliciach, dôchodci so šatkami na hlavách, zvoniace zvony kostola na námestí, žiadne mrakodrapy, žiadny McDonalds, Taco Time, KFC a podobne.... jednoducho starý známy skalický životJ
Často sa ma ľudia pýtajú ako som sa vysporiadal s príchodom, či som si už zvykol a podobne...
No verte mi, ono to nie je ľahké, keď ste 11 mesiacov stredobodom pozornosti, ľudia vám chcú ukázať čo najviac, stále sa niekam cestuje, vôbec sa nenudíte. Dovolím si povedať že to je asi najväčší problém s ktorým výmenní študenti bojujú po príchode... Zrazu prídete domov musíte sa učiť na komisionálne skúšky (vôbec sa vám nechce) no dookola si opakujete že ten rok za to stál a nútite sa učiť.. áno niečo takéto mi prebiehalo hlavou keď august prichádzal do konca a ja som sa musel už vážne začať učiť. Nakoniec som ich zvládol na dvojky a trojku s čím som nadmieru spokojný.

„Ono to nie je len o jednom. Nech sa máte v zahraničí akokoľvek dobre, najväčším dôvodom prečo ísť domov je rodina a kamoši.“

Počas roka som sa necítil homesick (smútenie za domovom), no ku koncu som už mal pocit, že už je čas ísť, veď doma je doma. Je to super byť naspäť s rodičmi, súrodencami, kamošmi J




„Neblázni veď si tam bol iba rok“
Veľakrát som sa stretol s tým, keď mi ľudia povedali že tu som žil 17 rokov a teraz robím veľké scény že sa mi nechcelo ísť domov. No ono to nie je len tak, nech sa páči, skúste si ísť na rok do zahraničia, vystriedať 3 rodiny, ktoré sa k vám správajú akokeby ste sa v nich narodili. Rodičov, ktorí vás majú ako za svojho.. súrodencov pre ktorých ste bratom.. spolužiakov, ktorí nerobia rozdiel z toho že ste inej národnosti, inej rasy... Ono to nie je len vstávanie, spanie, chodenie do školy a stále dokola.
Prídete do kontaktu s ľuďmi ktorých ste dovtedy nepoznali, postupne sa stanú vašimi priateľmi, najlepšími kamošmi a je jedno či majú 20 alebo 70 rokov, či chodia do rovnakého kostola ako vy, alebo aké majú sociálne postavenie.... no majú jeden úmysel – spraviť váš rok v ich krajine čo najpestrejší, nezabudnuteľný, aby ste sa cítili ako doma.






            „Ako sa správate k ľudom naokolo, takí budú oni k vám“
Aj keď som bol na začiatku sklamaný, že ma neposlali do Kanady, opäť sa mi potvrdilo že ono to vždy je tak ako má byť. Môžem spokojne povedať, že som si lepšiu komunitu, lepší Rotary klub ani nemohol želať. Čiže ak čítajú aj potencionálni záujemci o výmenný pobyt – ono je jedno do akej krajiny pôjdete. Výmenu si z časti tvoríte vy sami. Ak ste vy na nich milý, otvorený novým veciam, rovnako sa k vám budú správať aj oni, čo hovorím z osobnej skúsenosti.
Pravidelne každý týždeň som sa zúčastňoval Rotary meetingov, kde som vždy zhrnul čo som zažil za predchádzajúci týždeň. Vždy som k tomu pridal aj nejaké vtipné príbehy na odľahčenie, čo sa rotariánom páčilo. Mali sme viacmenej kamarátsky vzťah a to je presne na čo narážam a čo si veľmi cením ,že som si dokázal vybudovať dobré vzťahy so všetkými členmi Rotary klubu.
             



            „Chodil si tam aj do kostola, nebránili ti v tom?“
Keďže som veriaci a doma chodím pravidelne do kostola, aj takého otázky už padli. Áno, do kostola som chodil, no nie pravidelne, pretože som veľa cestoval a mal veľa programu. Keď som mal čas a poprosil som host rodinu, tak ma vždy niekto zaviezol.
Ja som si už popredu povedal, že by som chcel vidieť ako to chodí na Bohoslužbách v iných cirkvách, kostoloch .. čo sa mi aj podarilo, keďže moji známi boli rôznych vierovyznaní.




„Študent sa prispôsobí rodine“
Ešte než sme odišli na výmenu, na stretnutiach nás pripravovali že aj keď nie sme veriaci a host rodina bude, tak jednoducho s nimi pôjdeme do kostola, keď všetci idú na pole zbierať úrodu a my to náhodou doma nerobíme, tak sa zdvihneme a ideme... -  musíme sa prispôsobiť ich životu.
V host rodinách som pomáhal variť, naplniť-roztriediť umývačku riadu, povysávať, vyniesť kompost, zúčastňoval som sa rodinných stretnutí, osláv atď...






„Service above self“
„Služba bez ohľadu na seba“ je heslo Rotary. V praxi to znamená slúžiť druhým.
Počas roka som sa zapojil do viacerých projektov, ktoré boli organizované mojim host klubom.
Po búrke sme boli čistiť lesné turistické cesty, cez Halloween som bol v škôlke maľovať tekvice s deťmi, pomáhal som pri organizovaní „Turkey Trot Run“ (charitatívny beh) a zúčastňoval som sa rôznych Rotary akcií.
 Taktiež je veľmi dôležité byť spoločenský a vedieť reprezentovať a vystupovať na profesionálnej úrovni.




Dostal som veľa otázok, či ten výmenný rok splnil moje očakávania. K tomu len toľko – ja som nemal očakávania. Dokonca ani v deň odletu som si neuvedomoval do čoho to idem. Bol som natoľko uvoľnený, že som nemal žiadne predstavy o tom aké to bude.. samozrejme vedel som kto bude moja rodina a podobne, no nerobil som si z toho žiadne závery a plány. Nechal som čas plynúť až to všetko postupne prichádzalo a ja som bol spokojný a vďačný za všetko čo bolo okolo mňa, pretože som to nemusel porovnávať s nejakými predstavami.






Na záver by som ešte raz zopakoval, že to, že študent ide na výmenu nie je ročná dovolenka, ako si veľa ľudí myslí.. to nie je len cestovanie, nechodenie do školy, flákanie sa..
Je to hlavne o  psychickej stránke človeka, ako sa dokáže vysporiadať so zmenami ktorým čelí, škola v cudzom jazyku, noví spolužiaci, ľudia okolo seba a všetko s tým spojené.
Nazačiatku som mal problém s angličtinou- všetci rozprávali veľmi rýchlo, no postupne som si zvykolJ. Inak si myslím že som to zvládol vpohode, bez nejakých problémov.
Tiež som mal dosť osobnej slobody, čo mi pomohlo uvedomiť si, aké sú moje hodnoty a čo od života očakávam.. Myslím že počas tých 11 mesiacov som vyrástol ako po psychickej stránke, tak aj po fyzickej (pribral som 10 kíl).





Chcem sa poďakovať organizácii Rotary, vďaka kt. som mal možnosť zažiť nezabudnuteľný rok, spoznať nových ľudí, veľa vecí sa naučiť a uvedomiť si že je dôležité prispievať k mieru vo svete aj obyčajnými malými skutkami, tou spomínanou službou nad samým sebou.
Týmto by som to asi ukončil, ďakujem všetkým, ktorí si našli čas môj nepravidelný blog a budúcim výmenným študentom prajem veľa šťastia!


                                                                                                                                                         Matej


utorok 27. júna 2017

Už len pár dní do odchodu... kde sa ten rok podel?

Konečne s ozývam po 3 mesiacoch, po stálom odkladaní nového príspevku, tak sa teda pokúsim zhrnúť môj program a pocity. 

Môj čas s druhou host rodinou, (Ellen a Alan) som si veľmi užil. Boli sme veľakrát na Seattle Symphony alebo alebo na prechádzke v Bloedel rezervácii. Boli to veľmi odlišné činnosti, ako tie, ktoré sme robili s Carlsons. A to bol čas, keď som si uvedomil, že je dobré zmeniť rodinu, aj keď nechcete, bude to skvelé kdekoľvek ste. Ako nám  povedali na orientation meetingu,  "ľudia sa k tebe budú správať tak, ako sa správaš ty k nim."
Chcel by som poďakovať Alanovi, že ma každé ráno odviezol do školy, pretože ich dom sa nachádza mimo našej školskej štvrti. Chcel by som im poďakovať za to, že ma inšpirovali v niektorých mojich domácich úlohách, pomáhali mi pri štúdiu a vždy mi boli ochotní pomôcť a nechali ma študovať neskoro v noci. Áno, v tom čase sme mali veľa štúdia, najmä keď sa prvý semester dostával do konca.
Na Vianoce som od Newbergs dostal darček -aby som si vybral mesto, ktoré by som chcel navštíviť počas jarných prázdnin. Keďže mám rád jazz, vybral som si New Orleans . To bolo miesto, kde som strávil môj posledný týždeň s Newbergs. Bol to jeden z highlightov môjho roka. Sedieť na ulici a počúvať hudbu ktorú mám rád, super atmosféra.. Nikdy som si nemyslel, že by som navštívil toto mesto. Mali sme skvelý čas, plný zábavy a skutočnej "rodinnej" atmosféry.



                                                     Stretol som dámy zo Slovenska







Hneď keď sme sa vrátili z tripu, prišlo sťahovanie do 3. host rodiny - k Chuckovi. Chuck má 50 rokov, žije sám, resp. má pár mačiek. 
Chuck bol mňa najbližšou osobou počas celého roka. Kamoš, môj YEO, v neposlednom rade host otec.:-)
Kedykoľvek som mu zavolal, vždy mi pomohol. Bol to môj taxík :-)
Dokonca aj v čase, keď nebol mojou hostiteľskou rodinou, ma vzal na výlety... . Veľmi mi pomohol pri organizovaní fundraiseru. Varili sme celý deň. Pomohol mi, keď som tu chcel hrať hokej.
Ako vianočný darček som dostal vstupenky na Vancouver Canucks NHL . Navštívili sme Vancouver na 3 dni.  Pár krá ma zobral do Portlandu. Na NBA Trailblazers alebo len na steak na našej ceste z Mt. St. Helens.
Dokonca ma vzal aj na Huskies Spring Training!

 Veľká vďaka patrí za to, že ma vozil z futbalových tréningov a pomohol mi s prípravou na prom.

Bol somnou na Veľkonočnej vigílii v Seattli, ktorá trvala 3 hodiny, a taktiež sa zúčastnil nedeľnej Omše v katedrále sv. Patrika v New Yorku.
Navštívili sme Boeing Field  v Everett, kde by som zostal aj viac ako 2 hodiny, keby som mohol.
Boli sme trikrát na Mariners baseballe, konečne som sa naučil pravidlá, takže viem, čo sa deje na ihrisku. Taktiež sme boli na football game v  Pullman, na hokeji v  Everett a Seattle.



Boli sme na oceáne pozorovať veľryby. 



Vďaka nemu som navštívil Grand Canyon v Arizone, Utah a Las Vegas - na konci mája sme boli na 5 dňový trip. 













Minulý týždeň sme išli na Floridu a New Yorku na "graduation trip! Navštívili sme Disneyworld, Universal Studios, Embry Riddle Univesity, Miami..., videli sme aligátorov a na ceste domov sme strávili 3 dni v New Yorku. Nikdy som nesníval o tom, že sa dostanem do  New Yorku, pretože som sa to zdalo byť nemožné ... Bol som ohromený tým, aké veľké to je a ako rýchlo tam uteká život. Môžem povedať, že týchto pár dní bolo tak akurát, ale rád by som sa tam ešte niekedy vrátil.



















To sú len niektoré z aktivít, ktoré som zažil vďaka Chuckovi. Nikdy som ani nepomyslel na návštevu iných miest v Spojených štátoch počas tohto roka a videl som toho veľmi veľa. 

Ešte musím spomenúť "graduation". 
Keďže som bol senior (maturant), absolvoval som pravý americký graduation ceremoniál. Veľmi som si to užil a ľutujem že to nemáme u nás na Slovensku.





Do odchodu mi zostáva 5 dní, docela sa aj teším keďže sú pred nami letné prázdniny.
Bol to úžasný rok, plný úžasných zážitkov a nových priateľstiev. Mám priateľov ktorí niesú moji rovesníci, stretol som sa s ľuďmi ktorých prvý jazyk nieje rovnaký ako môj... aj to je pár vecí ktoré mi tento rok dal a absolútne neľutujem že som absolvoval Rotary Youth Exchange.